Cyrano ze Senice (recenzia) 09. december 2009 08:34 Ďalšia premiéra Senickej divadelnej horúčky sa konala túto sobotu. Prečítajte si, ako sa Ctiboru podarilo adaptovať klasiku.

Dom kultúry v Senici, je 5. decembra a jubilujúci 20-ročný Záhorácky šermírsko - divadelný spolok Ctibor začína písať ďalšiu kapitolu v dejinách S)senického divadla. V sérii záhoráckych anegdot vznikol projekt Cyrano, pod autorským a režijným vedením Gustáva Kyselicu. Nestor slovenského kaskadérskeho a šermiarskeho umenia vybral pre senických šermiarov klasickú predlohu Cyrano z Bergeraku od Edmonda Rostanda. Kyselicovo autorsko-režijné uchopenie tejto témy je dvojplánovité. Cimrmanovsky zahmlieva svoj autorský počin a skrýva sa pod pseudonym Daňo Prádlovský, ktorý čerpá z tiež vymyslenej Zachariášovej kroniky. Tento prístup mu umožňuje získať potrebný odstup od titulu - Rostadovmu klasickému dielu i Cyranovi ako historickej postave. Princíp divadla na divadle patrí síce už dávno k odskúšaným divadelným postupom, ale v našich umeleckých končinách sa ho málokomu podarí predviesť tak prirodzene a s nadľadom, ako sa to podarilo Kyselicovi so Seničanmi.



Tradične výborné kaskadérske a šermiarske výkony Ctiborákov boli tentoraz posilnené aj o prekvapivo dobre zvládnutú hereckú zložku. Skoro všetci protagonisti pôsobili na javisku vyrovnane. Vyčnievali snáď len tí, ktorí dostali najväčší priestor. Ivan Miča v roli Cyrana a autora Rostanda už tradične rázne a rezko šermoval, machisticky všetkých odrovnával, ale aj výborne veršoval. A čo bolo najprekvapivejšie, v smutných scénach dojato preciťoval. Rasťo Benža vtipne exceloval v jedinej ženskej úlohe Roxany a opitého básnika Ligniera zahral brilantne presvedčivo. Nám divákom sa nechcelo veriť, že predtým nevypil plnú čutoru absintu. Aj ostatní členovia šermírského divadla sa nedali zahanbiť a napínavé súboje striedali s vtipnými dialógmi a monológmi. Jaro Medviď, Marek Bôrik,Miro Kadlečík, Mário Rapák i najmladší Ondro Jelínek hrali ako o dušu a každý svojich niekoľko postáv zvládal perfektene, aj keď častokrát s vyplazeným jazykom.



Na funkčnej čiernobielej scéne s balkónom sa hralo v modernistických čiernobielych kostýmoch. Kostymérky Eliška Stanková a Lenka Kadlečíková vkusne naplnili autorskú požiadavku posunúť historický príbeh do súčasnosti. Majo Kadlečík sa postaral o vhodne zvolenú hudbu, ktorá bola historizujúca i rockovo súčasne nápadito prespievaná, aj keď nie vždy originálna. Náročné svietenie predstavenia mal na starosti Miro Šajánek a Peťo Harnoš. Diváci príjemne prekvapili a takmer naplnili divadelnú sálu senického kulturáku. Svojím záverečným standing ovation potvrdili, že Ctibor sa od tejto premiéry stáva viac divadlom než šermiarskou skupinou, čo mu môžu všetci závistlivci úprimne závidieť a žičlivci dožičiť.



Autor: PhDr. Eugen Odhrňák
Foto: Dušan Škrabák, NIM.sk